Kysuce

Región dostal pomenovanie podľa rovnomennej rieky Kysuca.

Kysuce majú najvýhodnejšiu polohu spomedzi regiónov Žilinského samosprávneho kraja na rozvoj cestovného ruchu. Na západe susedia s Českou republikou a na severe s Poľskou republikou.

Región dostal pomenovanie podľa rieky Kysuca, ktorá pramení nad Makovom v severnej časti Javorníkov a pri Budatíne ústí do Váhu. Prírodná rezervácia Kysucká brána pri obci Rudinka je najnižšie položeným miestom Kysúc. Masívy Brodňanky a Rochovice s usadeninami druhohorného mora vytvárajú najužšie miesto kysuckého údolia, cezeň sa prichádzalo popri Kysuci z Považia na Moravu a do Poľska. Skoro dve tretiny územia sú súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Kysuce, ktorá zasahuje do viacerých okresov. Západnú časť regiónu tvoria pohoria Javorníky (so štátnymi prírodnými rezerváciami Veľký Javorník a Malý Polom), Turzovská vrchovina a Moravsko-sliezske Beskydy. Vo východnej časti sa rozkladajú Kysucké Beskydy (so štátnou prírodnou rezerváciou Veľká Rača), Kysucká vrchovina a zasahujú do nej Oravské Beskydy.

Obyvatelia Kysúc žijú v štyroch mestách: Čadca, Kysucké Nové Mesto, Turzovka a Krásno nad Kysucou a v 33 obciach. Väčšina usadlosti vznikla počas valašskej kolonizácie okolo 16. storočia. Prví osadníci a nasledujúce generácie vtlačili Kysuciam neopakovateľný ráz klčovaním lesov, obrábaním pôdy a budovaním obytných sídiel aj v ťažko dostupných častiach. Na okrajoch lesov vytvorili zaujímavú krajinársku mozaiku terasovitých polí a lúk. Do početných osád vedú popri hlavnej ceste bočné cesty, poľné, lesné cestičky a turistické chodníky. Vo viacerých osadách sa zachovali pôvodné drevenice.  Najstaršou známou osadou na Kysuciach je dnešné mesto Kysucké Nové Mesto, ležiace na dôležitej obchodnej ceste, ktorá viedla údolím rieky Kysuca. Táto obchodná cesta spájajúca juh so severom a viedla zo Žiliny cez Jablunkovský priesmyk do Tešína.

Kysuce celoročne poskytujú možnosti na horskú turistiku pre peších aj cyklistov, na zjazdové a bežkárske lyžovanie. Väčšie lyžiarske strediská sú: Oščadnica, Makov a v Čadci. Lokálne lyžiarske vleky sú vo viacerých obciach. Na bežecké lyžovanie sú vhodné najmä hrebeňové trasy vo vrcholových partiách Moravsko-sliezskych Beskýd a Javorníkov. V regióne je obľúbený zber lesných plodov, rybolov na pstruhových riekach. Známe sú vodné nádrže: Čadca-Milošová, Rusnácka na Klubínskom potoku, Dlhá na Dlžianskom potoku, Jelitov na Olešnianke, Zákopčie v Rakovej, Vychylovka, Oščadnica. Postupne sa  v regióne rozvíja agroturistika.

V Rakovej a Čadci sa každý rok koná národná prehliadka ochotníckych divadiel Palárikova Raková, v máji Oščadnici národná súťaž v hre na heligónku – Oščadnická Heligónka, v júni v Lodne národná súťaž rozprávačov Rozprávačské Lodno, v auguste bývajú v Turzovke Beskydské slávnosti, v septembri v párnych rokoch sa v Čadci koná Etnofilm, medzinárodné bienále dokumentárnych filmov s antropologickou tematikou.

V roku 1984 bola vyhlásená CHKO Kysuce na rozlohe 65 462 ha. Územie CHKO pochádza z dvoch od seba oddelených častí: západnej javorníckej a východnej beskydskej.

Osobitnými prírodnými fenoménmi javorníckej časti územia sú kamenné gule - záhadné prírodné výtvory z pieskovca a zlepenca, ich vznik nie je dodnes objasnený. Najväčšia z nich má priemer asi 260 cm. Dve lokality s výskytom kamenných gúľ boli vyhlásené za chránené v kategórii prírodná rezervácia (PR Klokočovské skálie) a prírodná pamiatka (PP Megonky). Ďalším prírodným fenoménom je prírodná pamiatka Korňanský ropný prameň. Ide o ojedinelý prirodzený výver ropy na Slovensku, sprevádzaný nepravidelným výronom zemného plynu - metánu.

Vo východnej beskydskej časti sa nachádza turisticky atraktívna osada Vychylovka so skanzenom a unikátnou lesnou úvraťovou železničkou.

 

Zdroje:
http://www.slovakia.travel
www.regionportal.sk
http://sk.wikipedia.org/wiki/Kysuce