Jantárová cesta bola obchodná suchozemská cesta v praveku a staroveku.
Spájala Jadran s východobaltskými oblasťami. Najviac sa používala od konca 7. stor. p.n.l. do 5. storočia. Najsilnejšia frekvencia bola v 2. stor. p.n.l., kedy cesta slúžila na diaľkový obchod Rímskej ríše.
Prepravoval sa po nej jantár z východobaltských nálezísk, ďalej dobytok, kože, kožušiny, perie a otroci smerom na juh, a sklenené, strieborné, bronzové výrobky a podobne smerom na sever.
Jedna z vetiev jantárovej cesty smerovala od Baltického mora i cez Kysuce - Baltické more, rieka Visla, prameň rieky Visly, Jablunkovský priesmyk, Svrčinovec, Oščadnica, Krásno nad Kysucou, Brodno, Kysucká brána, Považie, Trenčín, Dunaj, Kaspické, alebo Čierne more.
Frekventovanou sa cesta stáva v 13. storočí . Za vlády Arpádovcov mala cesta vojenský a obchodný charakter. Bola to jediná priama cesta spájajúca Uhorsko so Sliezskom. V 16. storočí na sliezskej strane bol jej východiskovým miestom Tešín, z ktorého viedla cesta údolím Olše do Jablunkovského priesmyku do Krásna nad Kysucou cez Kysucké Nové Mesto do Žiliny. V Žiline - Budatíne (13. stor.) bola mýtna a tridsiatková stanica v Kysuckom Novom Meste bola mýtna stanica (1325).
Dnešná Jantárová cesta spája sever z juhom, keď poskytuje príležitosť na putovanie krásnou slovenskou krajinou medzi dvoma historickými mestami, Krakowom v Poľsku a Budapešťou v Maďarsku.
Spájala Jadran s východobaltskými oblasťami. Najviac sa používala od konca 7. stor. p.n.l. do 5. storočia. Najsilnejšia frekvencia bola v 2. stor. p.n.l., kedy cesta slúžila na diaľkový obchod Rímskej ríše.
Prepravoval sa po nej jantár z východobaltských nálezísk, ďalej dobytok, kože, kožušiny, perie a otroci smerom na juh, a sklenené, strieborné, bronzové výrobky a podobne smerom na sever.
Jedna z vetiev jantárovej cesty smerovala od Baltického mora i cez Kysuce - Baltické more, rieka Visla, prameň rieky Visly, Jablunkovský priesmyk, Svrčinovec, Oščadnica, Krásno nad Kysucou, Brodno, Kysucká brána, Považie, Trenčín, Dunaj, Kaspické, alebo Čierne more.
Frekventovanou sa cesta stáva v 13. storočí . Za vlády Arpádovcov mala cesta vojenský a obchodný charakter. Bola to jediná priama cesta spájajúca Uhorsko so Sliezskom. V 16. storočí na sliezskej strane bol jej východiskovým miestom Tešín, z ktorého viedla cesta údolím Olše do Jablunkovského priesmyku do Krásna nad Kysucou cez Kysucké Nové Mesto do Žiliny. V Žiline - Budatíne (13. stor.) bola mýtna a tridsiatková stanica v Kysuckom Novom Meste bola mýtna stanica (1325).
Dnešná Jantárová cesta spája sever z juhom, keď poskytuje príležitosť na putovanie krásnou slovenskou krajinou medzi dvoma historickými mestami, Krakowom v Poľsku a Budapešťou v Maďarsku.
Zdroje: http://sk.wikipedia.org http://www.slovakia.travel www.kysuce.sk