Vstupná brána do Súľovských skál vás prekvapí svojou bohatou históriou.
Obec Súľov sa prvýkrát spomína už v roku 1193, kedy patrila zemianskym rodinám Súľovských, Hradňanských a Sirmiensisovských. Hradná zasa patrila rodinám Záskalských, Medňanských a Milochovských. V roku 1898 dochádza k spojeniu týchto obcí do jedného celku Súľov-Hradná. Od seba sú vzdialené len jeden kilometer a spája ich nádherná okolitá príroda Súľovských skál aj bohatá história.
V obkolesení skalného mesta Súľovských skál sú ukryté posledné zvyšky niekdajšieho Súľovského hradu. Bol postavený vo výške 567 m a vzhľadom na jeho obtiažnu prístupnosť pravdepodobne nemal iný účel ako obranný. Predpokladá sa, že jednou z jeho funkcií bola aj ochrana poddanských obcí pred vyčíňaním zbojníkov, ktorých bolo na Považí, najmä na začiatku 18. stor., neúrekom. Hrad, ktorého zvyšky pochádzajú z 15. storočia, mohol byť aj starší, ale o jeho vlastníctvo sa viedli mnohé spory, počas ktorých vyhorel. Napokon v 18. stor. mal už iba posádku a napokon začal pustnúť. Jeho osud spečatilo zemetrasenie 15. 1. 1858, kedy sa jeho múry premenili na sutiny.
Kaštiele v Súľove-Hradnej
Majitelia Súľovského hradu si koncom 16. storočia postavili v Súľove renesančný kaštieľ, ktorý spolu s ďalšími dvoma kaštieľmi v Súľove a v Hradnej tvorí súbor kaštieľov zo 17. storočia. V tom čase bol na Považí rozšírený „Bytčiansky štýl stavieb kaštieľov“, ktorým ako vzor pôsobil najmä Sobášny palác v Bytči.
Veľký renesančný kaštieľ v Súľove tzv. Teodózov kaštieľ z roku 1603 je dnes v zlom stave, využívajú sa z neho len pivnice a bola by nutná jeho rekonštrukcia.
Ďalší renesančný kaštieľ v Súľove je tzv. Mičurov kaštieľ, ktorý sa v reštitúcii vrátil späť rodine Mičurovej, ktorá vykonala aj jeho celkovú rekonštrukciu.
Renesančný kaštieľ v Hradnej postavený za Akajovcov v 16. stor. zažil svoj veľký rozkvet v čase, keď patril Márii Madočániovej, manželke hlavného župana Trenčianskej stolice. Jeho záhrada bola vkusne upravená, plná vzácnych kvetov a konali sa tu hostiny, na ktoré prichádzali hostia z Budapešti, či Viedne. Po smrti Márie Madočániovej už kaštieľ na majiteľov nemal šťastie a naposledy sa využíval ako miesto na vyučovanie.
Kostoly v Súľove-Hradnej
Vzácnosťou tohto regiónu je zvláštna symbióza veriacich. Nájdeme tu rímsko-katolícky kostol aj evanjelický kostol, pričom tu nikdy nedošlo k náboženským nezhodám. Evanjelická súľovská cirkev patrí k jednej z najstarších a dokonca bola vyhlásená za tzv. artikulárne miesto – miesto slobodného vyznávania viery. Rímsko-katolícky kostol je zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi a evanjelický neskoroklasicistický kostol je zasvätený Trojjedinému Bohu.
Najznámejšie skalné mesto Slovenska je národnou prírodnou rezerváciou v rámci Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Na výmere 543 ha môžeme obdivovať bizarné tvary prírody vytvorené tzv. súľovským zlepencom (pomenovanie mu dal slovenský vedec – geológ Dionýz Štúr). Ľudia nazvali skalné výtvory rôznymi menami podľa ich tvaru napr. Sova, Sovička, Mních, Trojzubec, Jašterička, Obrovská brána. Veľmi známa je Gotická brána – obrovské skalné okno vysoké 13m s charakteristickým zalomením podobným gotickým portálom. Najvyšší vrchol Súľovských skál je Žibrid (868m n.m.), nasleduje Pyskatá kačka/Kačka (822,3 m n.m.) a potom Pátriková/Brada (816 m) . Pod Roháčom (802 m) sa nachádza 8 m vysoká Obrovská skalná brána a neďaleko 60 m dlhá jaskyňa Šarkania diera. V Súľovských skalách sa natáčali exteriéry takých filmov ako Pacho, hybský zbojník, Pan Wolodyjovski, či Sokoliar Tomáš.
Obec Súľov sa prvýkrát spomína už v roku 1193, kedy patrila zemianskym rodinám Súľovských, Hradňanských a Sirmiensisovských. Hradná zasa patrila rodinám Záskalských, Medňanských a Milochovských. V roku 1898 dochádza k spojeniu týchto obcí do jedného celku Súľov-Hradná. Od seba sú vzdialené len jeden kilometer a spája ich nádherná okolitá príroda Súľovských skál aj bohatá história.
Súľovský hrad
V obkolesení skalného mesta Súľovských skál sú ukryté posledné zvyšky niekdajšieho Súľovského hradu. Bol postavený vo výške 567 m a vzhľadom na jeho obtiažnu prístupnosť pravdepodobne nemal iný účel ako obranný. Predpokladá sa, že jednou z jeho funkcií bola aj ochrana poddanských obcí pred vyčíňaním zbojníkov, ktorých bolo na Považí, najmä na začiatku 18. stor., neúrekom. Hrad, ktorého zvyšky pochádzajú z 15. storočia, mohol byť aj starší, ale o jeho vlastníctvo sa viedli mnohé spory, počas ktorých vyhorel. Napokon v 18. stor. mal už iba posádku a napokon začal pustnúť. Jeho osud spečatilo zemetrasenie 15. 1. 1858, kedy sa jeho múry premenili na sutiny.
Kaštiele v Súľove-Hradnej
Majitelia Súľovského hradu si koncom 16. storočia postavili v Súľove renesančný kaštieľ, ktorý spolu s ďalšími dvoma kaštieľmi v Súľove a v Hradnej tvorí súbor kaštieľov zo 17. storočia. V tom čase bol na Považí rozšírený „Bytčiansky štýl stavieb kaštieľov“, ktorým ako vzor pôsobil najmä Sobášny palác v Bytči.
Veľký renesančný kaštieľ v Súľove tzv. Teodózov kaštieľ z roku 1603 je dnes v zlom stave, využívajú sa z neho len pivnice a bola by nutná jeho rekonštrukcia.
Ďalší renesančný kaštieľ v Súľove je tzv. Mičurov kaštieľ, ktorý sa v reštitúcii vrátil späť rodine Mičurovej, ktorá vykonala aj jeho celkovú rekonštrukciu.
Renesančný kaštieľ v Hradnej postavený za Akajovcov v 16. stor. zažil svoj veľký rozkvet v čase, keď patril Márii Madočániovej, manželke hlavného župana Trenčianskej stolice. Jeho záhrada bola vkusne upravená, plná vzácnych kvetov a konali sa tu hostiny, na ktoré prichádzali hostia z Budapešti, či Viedne. Po smrti Márie Madočániovej už kaštieľ na majiteľov nemal šťastie a naposledy sa využíval ako miesto na vyučovanie.
Kostoly v Súľove-Hradnej
Vzácnosťou tohto regiónu je zvláštna symbióza veriacich. Nájdeme tu rímsko-katolícky kostol aj evanjelický kostol, pričom tu nikdy nedošlo k náboženským nezhodám. Evanjelická súľovská cirkev patrí k jednej z najstarších a dokonca bola vyhlásená za tzv. artikulárne miesto – miesto slobodného vyznávania viery. Rímsko-katolícky kostol je zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi a evanjelický neskoroklasicistický kostol je zasvätený Trojjedinému Bohu.
Súľovské skaly
Najznámejšie skalné mesto Slovenska je národnou prírodnou rezerváciou v rámci Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Na výmere 543 ha môžeme obdivovať bizarné tvary prírody vytvorené tzv. súľovským zlepencom (pomenovanie mu dal slovenský vedec – geológ Dionýz Štúr). Ľudia nazvali skalné výtvory rôznymi menami podľa ich tvaru napr. Sova, Sovička, Mních, Trojzubec, Jašterička, Obrovská brána. Veľmi známa je Gotická brána – obrovské skalné okno vysoké 13m s charakteristickým zalomením podobným gotickým portálom. Najvyšší vrchol Súľovských skál je Žibrid (868m n.m.), nasleduje Pyskatá kačka/Kačka (822,3 m n.m.) a potom Pátriková/Brada (816 m) . Pod Roháčom (802 m) sa nachádza 8 m vysoká Obrovská skalná brána a neďaleko 60 m dlhá jaskyňa Šarkania diera. V Súľovských skalách sa natáčali exteriéry takých filmov ako Pacho, hybský zbojník, Pan Wolodyjovski, či Sokoliar Tomáš.
Zdroje textov : Štefan Pisoň, Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku (Osveta, 1973) www.sulov-hradna.sk http://cestovanie.aktuality.sk/potulky-slovenskom www.sulov.com http://www.sopsr.sk/strazovskevrchy