Necpaly

Obec leží vo východnej časti Turčianskej kotliny pri vyústení Necpalského potoka z Veľkej Fatry. Necpaly vlastnil rod Justh od konca 15. storočia až do konca 19. storočia, kedy postupne prišiel o majetky a hospodársky najsilnejšou rodinou  sa stávajú Franklinovci.

Historické pamätihodnosti  

Katolícky kostol sv. Ladislava bol postavený v polovici 13. storočia ako ranogotická sakrálna stavba. Vzácnou pamiatkou kostola sú zachované fresky, ktoré boli ako súbor stredovekých nástenných malieb vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.

Evanjelický kostol bol postavený v roku 1840, ale nachádza sa v ňom vzácny oltár z roku 1611, ktorý dal vyrobiť palatín Juraj Thurzo pre kaplnku Oravského hradu. V roku 1752 bol tento oltár prenesený do artikulárneho kostola v Necpaloch.

Kaštiele v Necpaloch

Najucelenejšiu skupinu kaštieľov v Turci tvoria renesančné objekty. Z nich najviac je v Necpaloch. Nájdeme ich tu až štyri. Najvýznamnejší je renesančný kaštieľ zo 16. storočia. Postaviť ho dali pravdepodobne Justhovci a v 19. storočí prešiel do rúk Franklinovcov. Posledných sto rokov je neobývaný. Ďalší kaštieľ tzv. Franklinovský bol obývaný až do sedemdesiatych rokov 20. storočia a v súčasnosti je vo vlastníctve Matice Slovenskej. Tretí je kaštieľ na námestí v Necpaloch tzv. Modrý, ktorý bol vlastníctvom Justhovcov. Tieto tri kaštiele sú v havarijnom stave a nie sú prístupné verejnosti. Dátum vzniku dolného kaštieľa nie je presne známy. Ide však o pôvodne renesančnú stavbu, ktorá má dnes barokovo-klasicistickú podobu a je čerstvo zrekonštruovaná, ale neprístupná verejnosti.

V 18. a 19. storočí boli Necpaly hospodársky pomerne rozvinuté. Bola tu papiereň, pivovar a viacero mlynov. Papiereň a pivovar boli zrušené koncom 19. storočia. Mlynárstvo prežilo až do 20. storočia, zaniklo až znárodnením po nástupe komunizmu. V medzivojnovom období bola dedina elektrifikovaná. Elektrinu produkovala malá vodná elektráreň.