Najrozľahlejší slovenský národný park skrýva nevšedné krasové javy a unikátne jaskyne.
Národný park Nízke Tatry (NAPANT) leží v strede stredného Slovenska a je prirodzenou hranicou medzi severom a juhom našej republiky. Oddeľuje od seba dva historické regióny – Liptov a Horehronie. Najvýchodnejšia časť jeho územia zasahuje aj región Spiš. Po Vysokých Tatrách je to naše druhé najvyššie pohorie, tiahnuce sa od západu na východ v dĺžke vyše 80 km. Už v roku 1978 bolo územie Nízkych Tatier vyhlásené za národný park. Jeho vlastná plocha predstavuje 72 842 ha a plocha ochranného pásma je 110 162 ha. O územie národného parku sa delí päť okresov: Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Poprad, Banská Bystrica a Brezno, tri mestá: Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Brezno a 40 dedín. Územie NAPANT – u zaberá takmer celé pohorie Nízke Tatry, ale pokrýva aj väčšiu časť Starohorských vrchov a okrajovo Kozie chrbty, Podtatranskú kotlinu, Horehronské podolie, Liptovskú kotlinu a Spišsko-gemerský kras.
Nízke Tatry patria z hľadiska geologickej stavby k dvom odlišným pásmam centrálnych Západných Karpát. Západné – Ďumbierske Tatry sú jadrovým pohorím a východné – Kráľovohoľské Tatry patria k veporskému pásmu. Rozhranie medzi nimi vytvára sedlo Čertovica (1238 m). Najvyšším vrchom celého pohoria je Ďumbier (2043 m). Okolo neho sa zoskupujú ďalšie najvyššie vrcholy v Nízkych Tatrách: Skalky (1980 m), Kotliská (1936 m), Veľká Chochuľa (1753 m) a Salatín (1630 m). Krásou a bizarnými tvarmi vynikajú vrchy Siná (1560 m), Krakova hoľa (1751 m) a Ohnište (1533 m). K najväčším prírodným krásam NAPANT- u patrí kras v Demänovských vrchoch, kde sa skrývajú stovky jaskýň najmä riečneho typu. Najznámejšími sú jaskyne Demänovskej doliny - Demänovská jaskyňa slobody, Pustá jaskyňa, Údolná jaskyňa, Demänovská jaskyňa mieru a Demänovská ľadová jaskyňa. Aj Jánska dolina je bohatá na krasové javy a jaskyne. Stanišovská jaskyňa patrí medzi najstaršie známe v Nízkych Tatrách a jaskyňa Starý hrad je zasa najhlbšou slovenskou jaskyňou (495 m). Zaujímavá je aj Ľadová priepasť, ktorej spodnú časť upchal mohutný kužeľ ľadu alebo Jaskyňa mŕtvych netopierov, do ktorej návštevníci schádzajú v špeciálnych oblekoch a so sprievodcom. Kráľovohoľské Tatry sú nižšie a menej členité. Medzi vrchmi vyniká najmä Veľký bok (1727 m) a Kráľova hoľa (1946 m) s televíznou vežou na vrchole. Na úbočiach Kráľovej hole pramení štvorica významných slovenských riek: Čierny Váh, Hornád, Hnilec a Hron. V časti Salatíny sa nachádza Brankovský vodopád (55 m) – štvrtý najvyšší na Slovensku. Medzi jazerami vyniká Vrbické pleso v Demänovskej doline. Minerálne pramene nájdeme v Korytnici, Liptovskom Jáne, Mýte pod Ďumbierom, Magurke, Železnom, Bacúchu či Pohorelej. Lesné porasty zaberajú až 90 % rozlohy pohoria, pričom najviac rozšírený je buk, jedľa a smrek. Veľkú plochu zaberajú alpínske lúky, ktoré sa nazývajú hole. Bohatou kvetenou sú pokryté najmä vrchy Salatín, Siná, Krakova hoľa a Ohnište. Živočíšstvo je neobyčajne pestré a rozmanité. Žije tu jelenia a srnčia zver, diviaky, rysy, vlky, líšky, ale osobitým symbolom Nízych Tatier je naša najväčšia šelma – medveď hnedý. Medzi vzácne živočíchy sa radí kamzík, ktorého sem privviezli z Vysokých Tatier, orol skalný a svišť vrchovský.
Turisticky najobľúbenejšie miesta v Nízkych Tatrách sú Donovaly, Demänovská dolinaso svojím unikátnym jaskynným systémom, lyžiarske strediská Jasná a Srdiečko-Kosodrevina pod Chopkom, Liptovská Teplička, Jánska dolina, ale aj Tále, Krpáčovo a Mýto pod Ďumbierom. V ich blízkosti zasa Bystrianska jaskyňa. Svojou typickou ľudovou architektúrou sú zaujímavé aj obce Nižná a Vyšná Boca.
Na území národného parku je šesť území európskeho významu: Salatín, Tlstá, Červený Grúň, Ďumbierske Nízke Tatry, Skribňovo a Kráľovohoľské Nízke Tatry. Celé územie Nízkych Tatier patrí medzi chránené vtáčie územia. Celkovo je tu vyhlásených 46 maloplošných chránených území:
10 národných prírodných rezervácií:
Demänovská dolina (Demänovská Dolina; 836,88 ha; najznámejšia dolina Nízkych Tatier dlhá 15 km)
Ďumbier(Liptovský Ján; 2043,76 ha; vrcholová časť najvyššieho vrchu Nízkych Tatier)
Jánska dolina (Liptovský Ján; 1696,52 ha; jedna z najdlhších dolín Nízkych Tatier dlhá 18 km s viacerými prírodnými krásami)
Ohnište (Liptovský Ján, Liptovský Hrádok; 852,26 ha; Veľká ľadová priepasť hlboká 125 m, aj najväčšie skalné okno nazvané Okno na Slovensku s výškou 20 m)
Pod Latiborskou hoľou (Jasenie; 88,27 ha; pralesové bučiny so smrekmi, jedľami a javormi v závere Jasenskej doliny)
Príboj (Banská Bystrica, Slovenská Ľupča; 10,96 ha; prirodzený súvislý porast duba zimného s prímesou duba cerového)
Salatín(Partizánska Ľupča, Liptovská Štiavnica, Liptovská Lúžna; 1192,99 ha; mohutný vápencový vrch Salatín zaujímavý mnohými krasovými formami)
Skalka (Dolná Lehota, Jasenie; 2659,81 ha; dominantný vrchol s nápadne plochým vrcholovým hrebeňom)
Národný park Nízke Tatry (NAPANT) leží v strede stredného Slovenska a je prirodzenou hranicou medzi severom a juhom našej republiky. Oddeľuje od seba dva historické regióny – Liptov a Horehronie. Najvýchodnejšia časť jeho územia zasahuje aj región Spiš. Po Vysokých Tatrách je to naše druhé najvyššie pohorie, tiahnuce sa od západu na východ v dĺžke vyše 80 km. Už v roku 1978 bolo územie Nízkych Tatier vyhlásené za národný park. Jeho vlastná plocha predstavuje 72 842 ha a plocha ochranného pásma je 110 162 ha. O územie národného parku sa delí päť okresov: Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Poprad, Banská Bystrica a Brezno, tri mestá: Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Brezno a 40 dedín. Územie NAPANT – u zaberá takmer celé pohorie Nízke Tatry, ale pokrýva aj väčšiu časť Starohorských vrchov a okrajovo Kozie chrbty, Podtatranskú kotlinu, Horehronské podolie, Liptovskú kotlinu a Spišsko-gemerský kras.
Nízke Tatry patria z hľadiska geologickej stavby k dvom odlišným pásmam centrálnych Západných Karpát. Západné – Ďumbierske Tatry sú jadrovým pohorím a východné – Kráľovohoľské Tatry patria k veporskému pásmu. Rozhranie medzi nimi vytvára sedlo Čertovica (1238 m). Najvyšším vrchom celého pohoria je Ďumbier (2043 m). Okolo neho sa zoskupujú ďalšie najvyššie vrcholy v Nízkych Tatrách: Skalky (1980 m), Kotliská (1936 m), Veľká Chochuľa (1753 m) a Salatín (1630 m). Krásou a bizarnými tvarmi vynikajú vrchy Siná (1560 m), Krakova hoľa (1751 m) a Ohnište (1533 m). K najväčším prírodným krásam NAPANT- u patrí kras v Demänovských vrchoch, kde sa skrývajú stovky jaskýň najmä riečneho typu. Najznámejšími sú jaskyne Demänovskej doliny - Demänovská jaskyňa slobody, Pustá jaskyňa, Údolná jaskyňa, Demänovská jaskyňa mieru a Demänovská ľadová jaskyňa. Aj Jánska dolina je bohatá na krasové javy a jaskyne. Stanišovská jaskyňa patrí medzi najstaršie známe v Nízkych Tatrách a jaskyňa Starý hrad je zasa najhlbšou slovenskou jaskyňou (495 m). Zaujímavá je aj Ľadová priepasť, ktorej spodnú časť upchal mohutný kužeľ ľadu alebo Jaskyňa mŕtvych netopierov, do ktorej návštevníci schádzajú v špeciálnych oblekoch a so sprievodcom. Kráľovohoľské Tatry sú nižšie a menej členité. Medzi vrchmi vyniká najmä Veľký bok (1727 m) a Kráľova hoľa (1946 m) s televíznou vežou na vrchole. Na úbočiach Kráľovej hole pramení štvorica významných slovenských riek: Čierny Váh, Hornád, Hnilec a Hron. V časti Salatíny sa nachádza Brankovský vodopád (55 m) – štvrtý najvyšší na Slovensku. Medzi jazerami vyniká Vrbické pleso v Demänovskej doline. Minerálne pramene nájdeme v Korytnici, Liptovskom Jáne, Mýte pod Ďumbierom, Magurke, Železnom, Bacúchu či Pohorelej. Lesné porasty zaberajú až 90 % rozlohy pohoria, pričom najviac rozšírený je buk, jedľa a smrek. Veľkú plochu zaberajú alpínske lúky, ktoré sa nazývajú hole. Bohatou kvetenou sú pokryté najmä vrchy Salatín, Siná, Krakova hoľa a Ohnište. Živočíšstvo je neobyčajne pestré a rozmanité. Žije tu jelenia a srnčia zver, diviaky, rysy, vlky, líšky, ale osobitým symbolom Nízych Tatier je naša najväčšia šelma – medveď hnedý. Medzi vzácne živočíchy sa radí kamzík, ktorého sem privviezli z Vysokých Tatier, orol skalný a svišť vrchovský.
Turisticky najobľúbenejšie miesta v Nízkych Tatrách sú Donovaly, Demänovská dolina so svojím unikátnym jaskynným systémom, lyžiarske strediská Jasná a Srdiečko-Kosodrevina pod Chopkom, Liptovská Teplička, Jánska dolina, ale aj Tále, Krpáčovo a Mýto pod Ďumbierom. V ich blízkosti zasa Bystrianska jaskyňa. Svojou typickou ľudovou architektúrou sú zaujímavé aj obce Nižná a Vyšná Boca.
Na území národného parku je šesť území európskeho významu: Salatín, Tlstá, Červený Grúň, Ďumbierske Nízke Tatry, Skribňovo a Kráľovohoľské Nízke Tatry. Celé územie Nízkych Tatier patrí medzi chránené vtáčie územia. Celkovo je tu vyhlásených 46 maloplošných chránených území:
10 národných prírodných rezervácií:
13 národných prírodných pamiatok:
12 prírodných rezervácií:
6 prírodných pamiatok:
5 chránených areálov:
- Bodický rybník (Liptovský Mikuláš; 18,57 ha; typická liptovská podhorská krajina so zachovanými lúčnymi spoločenstvami)
- Jakub (Banská Bystrica; 12,7 ha; ochrana rastlinných a živočíšnych spoločenstiev s vysokou diverzitou na relatívne malom území)
- Kopec (Priechod; 3,76 ha; zachovalé biotopy európskeho významu)
- Revúca (39,21 ha; zachovaná podhorská riečka)
- Suchá dolina (Valaská; 3,11 ha; zachovalé biotopy európskeho významu)
Zdroje: Prírodné krásy Slovenska, Národné parky, Ján Lacika, Kliment Ondrejka, DAJAMA 2009 http://www.napant.sk http://uzemia.enviroportal.sk/