Národný park Veľká Fatra je jedno z najkrajších a najzachovalejších území na Slovensku.
Rozprestiera sa v západnej časti stredného Slovenska a tvorí výrazný horský predel medzi dvoma historickými regiónmi – Liptovom a Turcom. Od roku 1971 bolo územie rovnomenného pohoria Veľká Fatra chránené ako chránená krajinná oblasť. V roku 2002 sa zaradil medzi národné parky Slovenska a spolu so Slovenským krasom tak rozšírili túto sieť na zatiaľ konečné číslo deväť. Rozloha národného parku je 40 371 ha a ďalších 26 132 ha tvorí jeho ochranné pásmo. Svojou plochou zasahuje do okresov Martin, Ružomberok, Banská Bystrica a Turčianske Teplice. Malá časť ochranného pásma spadá pod okres Dolný Kubín. Do národného parku zasahuje kataster mesta Ružomberok a 14 ďalších obcí.
Národný park sa rozprestiera najmä na území Bralnej a Hôľnej Fatry. Hôľna Fatra sa tiahne od Kráľovej studne cez Krížnu, Ostredok, Suchý vrch a Ploskú, až po Rakytov a jeho bočné rázsochy. Typické pre ňu sú široké a výrazne oblé tvary. Do nich zjavne nezapadá vrch Čierny kameň (1479 m) – tmavé bralo pripomínajúce stôl. Bralná Fatra, to sú najmä divoké, hlboko zarezané doliny – Gaderská, Dedošová, Vlkanová, Blatnickáa Žarnovická dolina. Z vrchov v nej vyniká Tlstá (1373 m) a Ostrá (1247 m). Oba doslova posiate množstvom skalných veží, galérií, okien a jaskýň. Severná časť predstavuje časť pohoria zvanú Šiprúň, kde dominuje vrch Šiprúň (1461 m). Samostatnú jednotku predstavuje podcelok Zvolen, ktorý sa dvíha nad osadou Donovaly. Šípska Fatra už leží v ochrannom pásme Národného parku Malá Fatra. Prevažná časť územia národného parku patrí do povodia Váhu. Menšiu časť odvodňuje Bystrica a Starohorský potok do Hrona, väčšiu časť odvodňuje Turiec, Revúca a Ľubochnianka. Normálny a bežným zimným javom vo Veľkej Fatre sú lavíny. K ich výskytu značne prispelo odlesnenie strmých svahov počas valašskej kolonizácie v 15. – 17 . storočí, čím sa znížila horná hranica lesa. Najčastejšie sú zaznamenané v Tureckej a Bystrickej doline, na svahoch Ostredka, Ploskej, Rakytova a v okolí Borišova.
Viac ako dve tretiny územia národného parku je pokryté lesmi. Najrozšírenejší je buk potom smrek, jedľa, borovica a javor. Európskou raritou je pôvodný výskyt tisu obyčajného. Rastie tu až 150 000 exemplárov, čo je najviac v Európe. Rastlinstvo Veľkej Fatry je neobyčajne pestré, veď v minulosti ju vďaka tomu nazývali botanickou záhradou, s čím súvisel aj rozvoj šafraníctva a olejkárstva v Turci. Krásu kveteny Veľkej Fatry možno najlepšie obdivovať od druhej polovice mája do konca júna. Rozľahlé územie s množstvom lesov predstavuje vynikajúce podmienky pre život mnohých zvierat. Veľká Fatra je po Nízkych Tatrách v rámci Slovenska pohorím s najvyšším výskytom medveďa hnedého. Vyskytuje sa tu aj rys ostrovid, vlk, divá mačka, jelenia, srnčia a diviačia zver. Jaskyne sú útočiskom pre množstvo netopierov a skalnaté bralá domovom viacerých vzácnych druhov vtáctva.
Človek sa svojou činnosťou podpísal na vzhľad tohto územia najmä v minulosti, keď chovom oviec a dobytka výrazne znížil hranicu lesa. Na území parku nájdete občerstvenie a nocľah na Chate pod Borišovom a na horských hoteloch Smrekovica a Kráľova studňa. Vyhľadávanými lyžiarskymi strediskami sú Jasenská dolina, Malinô Brdo a Donovaly. Atraktívna je aj obec Vlkolínec - zapísaná do UNESCO pre svoju zachovanú ľudovú architektúru. Obľúbenými východiskami túr do Veľkej Fatry sú najmä obce Blatnica,Mošovce, Liptovské Revúce a Staré Hory.
Veľká Fatra bola pre svoj mimoriadny význam zaradená medzi chránené vtáčie územia a územia európskeho významu. Na území NP Veľká Fatra je vyhlásených 37 maloplošných chránených území:
15 národných prírodných rezervácií:
Borišov (Belá-Dulice; 449,74 ha; skutočný raj na zemi v závere Necpalskej a Belianskej doliny)
Čierny kameň (Ľubochňa; 34,4 ha; z geologického a botanického hľadiska sa označuje za „perlu Slovenska“)
Harmanecká tisina (Harmanec; 20,04 ha; výskyt 1589 priemerne 250-ročných exemplárov tisu obyčajného, považovaná za najväčší prirodzený výskyt v Európe)
Jánošíkova kolkáreň (Ružomberok, Ľubochňa; 243,37 ha; pralesovité spoločenstvá s vekom až 250 rokov)
jedno z najväčších jadrových pohorí vnútorných Západných Karpát
najvyšší vrchol je Ostredok 1592 m n. m.
najrozšírenejšie horniny sú vápence, dolomity, menej slienité vápence, sliňovce a kryštalické horniny (žuly a kryštalické bridlice)
najkrajšie doliny: Gaderská a Blatnická s rôznymi skalnými útvarmi, vežičkami, oknami, terasami a jaskyňami
najvyšší vodopád s výškou 25 m sa nachádza v Suchej doline
najdlhšia dolina Veľkej Fatry aj Slovenska je Ľubochnianska (25 km)
najdlhšia jaskyňa je Suchá č. 1 v Belianskej doline s dĺžkou 1485 m, zimuje v nej najväčšia kolónia netopierov vo Veľkej Fatre
najväčšia priepasť je Veľká priepasť na Meškove s hĺbkou až 72 m
najstaršia rezervácia je národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina (od roku 1949) vyhlásená na ochranu najväčšieho výskytu chránenej dreviny tisu obyčajného v strednej Európe
najväčšia rezervácia je národná prírodná rezervácia Tlstá s plochou 3066 ha
v národnom parku je až 50 jaskýň, jediná sprístupnená verejnosti je Harmanecká jaskyňa
najväčší nález kostí jaskynného medveďa z dôb ľadových je v jaskyni Mažarná
najnavštevovanejšie náučné chodníky vedú Gaderskou dolinou na Blatnický hrad a od Chaty pod Borišovom po Líšku pod Krížnou
významným endemitom je cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense)
Zdroje:
Prírodné krásy Slovenska, Národné parky, Ján Lacika, Kliment Ondrejka, DAJAMA 2009
Národný park Veľká Fatra, Klenot Slovenska, Správa NPVeľká Fatra, propagačný materiál
Naj...o Národnom parku Veľká Fatra, Správa NP Veľká Fatra, propagačný materiál
www.sopsr.sk/velkafatraweb/http://uzemia.enviroportal.sk
Rozprestiera sa v západnej časti stredného Slovenska a tvorí výrazný horský predel medzi dvoma historickými regiónmi – Liptovom a Turcom. Od roku 1971 bolo územie rovnomenného pohoria Veľká Fatra chránené ako chránená krajinná oblasť. V roku 2002 sa zaradil medzi národné parky Slovenska a spolu so Slovenským krasom tak rozšírili túto sieť na zatiaľ konečné číslo deväť. Rozloha národného parku je 40 371 ha a ďalších 26 132 ha tvorí jeho ochranné pásmo. Svojou plochou zasahuje do okresov Martin, Ružomberok, Banská Bystrica a Turčianske Teplice. Malá časť ochranného pásma spadá pod okres Dolný Kubín. Do národného parku zasahuje kataster mesta Ružomberok a 14 ďalších obcí.
Národný park sa rozprestiera najmä na území Bralnej a Hôľnej Fatry. Hôľna Fatra sa tiahne od Kráľovej studne cez Krížnu, Ostredok, Suchý vrch a Ploskú, až po Rakytov a jeho bočné rázsochy. Typické pre ňu sú široké a výrazne oblé tvary. Do nich zjavne nezapadá vrch Čierny kameň (1479 m) – tmavé bralo pripomínajúce stôl. Bralná Fatra, to sú najmä divoké, hlboko zarezané doliny – Gaderská, Dedošová, Vlkanová, Blatnická a Žarnovická dolina. Z vrchov v nej vyniká Tlstá (1373 m) a Ostrá (1247 m). Oba doslova posiate množstvom skalných veží, galérií, okien a jaskýň. Severná časť predstavuje časť pohoria zvanú Šiprúň, kde dominuje vrch Šiprúň (1461 m). Samostatnú jednotku predstavuje podcelok Zvolen, ktorý sa dvíha nad osadou Donovaly. Šípska Fatra už leží v ochrannom pásme Národného parku Malá Fatra. Prevažná časť územia národného parku patrí do povodia Váhu. Menšiu časť odvodňuje Bystrica a Starohorský potok do Hrona, väčšiu časť odvodňuje Turiec, Revúca a Ľubochnianka. Normálny a bežným zimným javom vo Veľkej Fatre sú lavíny. K ich výskytu značne prispelo odlesnenie strmých svahov počas valašskej kolonizácie v 15. – 17 . storočí, čím sa znížila horná hranica lesa. Najčastejšie sú zaznamenané v Tureckej a Bystrickej doline, na svahoch Ostredka, Ploskej, Rakytova a v okolí Borišova.
Viac ako dve tretiny územia národného parku je pokryté lesmi. Najrozšírenejší je buk potom smrek, jedľa, borovica a javor. Európskou raritou je pôvodný výskyt tisu obyčajného. Rastie tu až 150 000 exemplárov, čo je najviac v Európe. Rastlinstvo Veľkej Fatry je neobyčajne pestré, veď v minulosti ju vďaka tomu nazývali botanickou záhradou, s čím súvisel aj rozvoj šafraníctva a olejkárstva v Turci. Krásu kveteny Veľkej Fatry možno najlepšie obdivovať od druhej polovice mája do konca júna. Rozľahlé územie s množstvom lesov predstavuje vynikajúce podmienky pre život mnohých zvierat. Veľká Fatra je po Nízkych Tatrách v rámci Slovenska pohorím s najvyšším výskytom medveďa hnedého. Vyskytuje sa tu aj rys ostrovid, vlk, divá mačka, jelenia, srnčia a diviačia zver. Jaskyne sú útočiskom pre množstvo netopierov a skalnaté bralá domovom viacerých vzácnych druhov vtáctva.
Človek sa svojou činnosťou podpísal na vzhľad tohto územia najmä v minulosti, keď chovom oviec a dobytka výrazne znížil hranicu lesa. Na území parku nájdete občerstvenie a nocľah na Chate pod Borišovom a na horských hoteloch Smrekovica a Kráľova studňa. Vyhľadávanými lyžiarskymi strediskami sú Jasenská dolina, Malinô Brdo a Donovaly. Atraktívna je aj obec Vlkolínec - zapísaná do UNESCO pre svoju zachovanú ľudovú architektúru. Obľúbenými východiskami túr do Veľkej Fatry sú najmä obce Blatnica, Mošovce, Liptovské Revúce a Staré Hory.
Veľká Fatra bola pre svoj mimoriadny význam zaradená medzi chránené vtáčie územia a územia európskeho významu. Na území NP Veľká Fatra je vyhlásených 37 maloplošných chránených území:
15 národných prírodných rezervácií:
2 národné prírodné pamiatky:
10 prírodných pamiatok:
5 prírodných rezervácií:
5 chránených areálov:
Výber z „NAJ“ Národného parku Veľká Fatra:
- jedno z najväčších jadrových pohorí vnútorných Západných Karpát
- najvyšší vrchol je Ostredok 1592 m n. m.
- najrozšírenejšie horniny sú vápence, dolomity, menej slienité vápence, sliňovce a kryštalické horniny (žuly a kryštalické bridlice)
- najkrajšie doliny: Gaderská a Blatnická s rôznymi skalnými útvarmi, vežičkami, oknami, terasami a jaskyňami
- najvyšší vodopád s výškou 25 m sa nachádza v Suchej doline
- najdlhšia dolina Veľkej Fatry aj Slovenska je Ľubochnianska (25 km)
- najdlhšia jaskyňa je Suchá č. 1 v Belianskej doline s dĺžkou 1485 m, zimuje v nej najväčšia kolónia netopierov vo Veľkej Fatre
- najväčšia priepasť je Veľká priepasť na Meškove s hĺbkou až 72 m
- najstaršia rezervácia je národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina (od roku 1949) vyhlásená na ochranu najväčšieho výskytu chránenej dreviny tisu obyčajného v strednej Európe
- najväčšia rezervácia je národná prírodná rezervácia Tlstá s plochou 3066 ha
- v národnom parku je až 50 jaskýň, jediná sprístupnená verejnosti je Harmanecká jaskyňa
- najväčší nález kostí jaskynného medveďa z dôb ľadových je v jaskyni Mažarná
- najnavštevovanejšie náučné chodníky vedú Gaderskou dolinou na Blatnický hrad a od Chaty pod Borišovom po Líšku pod Krížnou
- významným endemitom je cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense)
Zdroje: Prírodné krásy Slovenska, Národné parky, Ján Lacika, Kliment Ondrejka, DAJAMA 2009 Národný park Veľká Fatra, Klenot Slovenska, Správa NPVeľká Fatra, propagačný materiál Naj...o Národnom parku Veľká Fatra, Správa NP Veľká Fatra, propagačný materiál www.sopsr.sk/velkafatraweb/ http://uzemia.enviroportal.sk