Zapísaný v UNESCO ako jediná ucelená a zároveň samostatná sídelná jednotka zo Slovenska.
Osada Vlkolínec je učupená pod vrchom Sidorovo vo Veľkej Fatre a územne je jednou z mestských častí Ružomberka. Už v roku 1977 bola vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu, ale na veľkej popularite získala až zápisom do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 1993. Návštevníkovi sa môže zdať Vlkolínec ako výborne naaranžovaný skanzen zasadený do nádhernej okolitej prírody, ale práve v tom je jeho výnimočnosť. Vlkolínec je totiž originál –najlepšie zachované a najkomplexnejšie sídlo svojho druhu v celom regióne stredného a severného Slovenska. Je najznámejším reprezentantom ľudovej architektúry na Slovensku. Nachádza sa tu 33 pôvodných roľníckych usadlostí vyhlásených za národné kultúrne pamiatky. Viaceré z týchto domov boli postavené okolo polovice 19. storočia. Sú to poväčšine troj- , dvoj- ale aj štvorpriestorové zrubové objekty na vysokých podmurovkách, ktorými vyrovnávali prudko sa zvažujúci terén.
Prvá písomná zmienka o osade je z roku 1461, keď sa spomína ako jedna z vonkajších ulíc mesta Ružomberok. Jeho názov pravdepodobne súvisel s povinnosťou obyvateľov udržiavať vlčie jamy, pretože v okolitých lesoch žilo množstvo vlkov. Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom, salašníctvom, pastierstvom, chovom dobytka, drevorubačstvom a včelárstvom. Kvôli nerovnoprávnemu postaveniu vonkajších ulíc Ružomberka s vnútornými časťami mesta sa ich obyvatelia snažili o osamostatnenie aj pomocou vzbury. Vzbura bola v roku 1771 potlačená a zrovnoprávnenie sa podarilo dosiahnuť až v roku 1832. Do dejín obce zasiahla aj 2. svetová vojna, počas ktorej zhorelo 13 domov, ktoré sa už nikdy neobnovili. Vlkolínec je v súčasnosti normálne obývanou dedinou s 29 stálymi obyvateľmi v 18 domoch z celkového počtu 55 domov. V prevažnej miere ho využívajú chalupári zo všetkých kútov Slovenska. Interiéry domov ale ani dvory nie sú voľne prístupné, keďže je to živá obec a aj jej obyvatelia sa snažia o svoje súkromie. Svoju vysunutú expozíciu tu však má Liptovské múzeum Ružomberok.
Pre návštevníkov je tak k dispozícii:
- informačné centrum s predajom tradičných suvenírov
- expozícia bývania v tzv. Roľníckom dome
- predajňa s občerstvením a možnosťou ubytovania počas celého roka
- prehliadka klasicistického Kostola Navštívenia Panny Márie z roku 1875
- zrubová zvonička,ktorá slúžila na ohlasovanie modlitieb a úmrtí
- obecná studňa s rumpálom, hlboká 13m a pochádzajúca z 19. storočia
- stála hasičská expozícia
- detský sad
- Galéria ľudového umenia
Počas celého roka sa tu konajú rôzne kultúrne podujatia, spojené s tradíciami tejto obce, ale aj športové a ekologické podujatia. O ich organizáciu sa starajú najmä Mesto Ružomberok a miestne občianske združenie Vlkolínec. Ak sem zavítate mimo hlavnej turistickej sezóny, Vlkolínec si vás podmaní svojím pokojom a odrezanosťou od okolitého sveta. Budete mať aspoň na chvíľu pocit, že sa niet kam ponáhľať a že tu akoby zastal čas. Povedzte, čo nám v dnešnej rýchlej dobe môže urobiť väčšiu radosť?
Osada Vlkolínec je učupená pod vrchom Sidorovo vo Veľkej Fatre a územne je jednou z mestských častí Ružomberka. Už v roku 1977 bola vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu, ale na veľkej popularite získala až zápisom do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 1993. Návštevníkovi sa môže zdať Vlkolínec ako výborne naaranžovaný skanzen zasadený do nádhernej okolitej prírody, ale práve v tom je jeho výnimočnosť. Vlkolínec je totiž originál –najlepšie zachované a najkomplexnejšie sídlo svojho druhu v celom regióne stredného a severného Slovenska. Je najznámejším reprezentantom ľudovej architektúry na Slovensku. Nachádza sa tu 33 pôvodných roľníckych usadlostí vyhlásených za národné kultúrne pamiatky. Viaceré z týchto domov boli postavené okolo polovice 19. storočia. Sú to poväčšine troj- , dvoj- ale aj štvorpriestorové zrubové objekty na vysokých podmurovkách, ktorými vyrovnávali prudko sa zvažujúci terén.
Prvá písomná zmienka o osade je z roku 1461, keď sa spomína ako jedna z vonkajších ulíc mesta Ružomberok. Jeho názov pravdepodobne súvisel s povinnosťou obyvateľov udržiavať vlčie jamy, pretože v okolitých lesoch žilo množstvo vlkov. Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom, salašníctvom, pastierstvom, chovom dobytka, drevorubačstvom a včelárstvom. Kvôli nerovnoprávnemu postaveniu vonkajších ulíc Ružomberka s vnútornými časťami mesta sa ich obyvatelia snažili o osamostatnenie aj pomocou vzbury. Vzbura bola v roku 1771 potlačená a zrovnoprávnenie sa podarilo dosiahnuť až v roku 1832. Do dejín obce zasiahla aj 2. svetová vojna, počas ktorej zhorelo 13 domov, ktoré sa už nikdy neobnovili. Vlkolínec je v súčasnosti normálne obývanou dedinou s 29 stálymi obyvateľmi v 18 domoch z celkového počtu 55 domov. V prevažnej miere ho využívajú chalupári zo všetkých kútov Slovenska. Interiéry domov ale ani dvory nie sú voľne prístupné, keďže je to živá obec a aj jej obyvatelia sa snažia o svoje súkromie. Svoju vysunutú expozíciu tu však má Liptovské múzeum Ružomberok.
Pre návštevníkov je tak k dispozícii:
- informačné centrum s predajom tradičných suvenírov
- expozícia bývania v tzv. Roľníckom dome
- predajňa s občerstvením a možnosťou ubytovania počas celého roka
- prehliadka klasicistického Kostola Navštívenia Panny Márie z roku 1875
- zrubová zvonička,ktorá slúžila na ohlasovanie modlitieb a úmrtí
- obecná studňa s rumpálom, hlboká 13m a pochádzajúca z 19. storočia
- stála hasičská expozícia
- detský sad
- Galéria ľudového umenia
Počas celého roka sa tu konajú rôzne kultúrne podujatia, spojené s tradíciami tejto obce, ale aj športové a ekologické podujatia. O ich organizáciu sa starajú najmä Mesto Ružomberok a miestne občianske združenie Vlkolínec. Ak sem zavítate mimo hlavnej turistickej sezóny, Vlkolínec si vás podmaní svojím pokojom a odrezanosťou od okolitého sveta. Budete mať aspoň na chvíľu pocit, že sa niet kam ponáhľať a že tu akoby zastal čas. Povedzte, čo nám v dnešnej rýchlej dobe môže urobiť väčšiu radosť?
Zdroje: Kultúrne krásy Slovenska, Svetové kultúrne dedičstvo UNESCO, Viera Dvořáková, DAJAMA, 2009 http://www.vlkolinec.sk www.ruzomberok.eu