Pohorie Malá Fatra sa rozprestiera na severozápade Slovenska, v severozápadnej časti Západných Karpát. Je štvrtým najvyšším pohorím na Slovensku. Rieka Váh ju rozdeľuje na dve časti – na juh od jej toku je Lúčanská Malá Fatra a na sever Krivánska Malá Fatra. V roku 1967 bola Malá Fatra pre svoje prírodné hodnoty vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť a v roku 1988 sa stala národným parkom, ktorý zaberá plochu 22 630 ha. Jeho ochranné pásmo má o niečo väčšiu rozlohu, presne 23 262 ha. Malá Fatra vytvára prirodzenú hranicu medzi tromi historickými regiónmi – Turcom, Oravou a Horným Považím. Svojím územím zasahuje do štyroch okresov (Dolný Kubín, Martin, Žilina a Ružomberok) a do katastrov 14 obcí. Národný park Malá Fatra nekopíruje celé územie rovnomenného pohoria, ale týka sa len severovýchodnej Krivánskej Malej Fatry.
Malá Fatra je jadrové pohorie tvorené starobylými vyvrelinami zemského jadra. Medzi Vrútkami a Strečnom vytvoril Váh meandrovitú prielomovú dolinu, v ktorej vyniká najmä Domašínsky meander. Od prielomu Váhu sa strmo dvíha Krivánska Fatra k prvému vrchu Suchý (1468 m), pokračuje dvojica najvyšších vrchov Malej Fatry – Veľký Kriváň (1709 m) a Malý Kriváň (1671 m), za nimi masívny Chleb (1646 m). Severnej časti dominujú vrchy Veľký Rozsutec (1610 m) – jeden z najkrajších vrchov Slovenska, Stoh (1607 m) a Malý Rozsutec (1343 m). Na severnej strane Veľkého Rozsurca sú turistami hojne navštevované tiesňavy nazvané Diery, ktoré pripomínajú doliny v Slovenskom raji. Horná časť doliny Varínky, nazývaná Vrátna je olemovaná vysokými horskými chrbtami. Celé územie národného parku je odvodňované potokmi patriacimi do povodia Váhu. Na Šútovskom potoku sa vytvoril Šútovský vodopád, najvyšší vodopád Malej Fatry s výškou 38 m. Krasové oblasti sú bohaté na minerálne pramene. Les pokrýva až 83 % celkovej rozlohy národného parku. Prevládajú zmiešané lesy s prevahou buka. Doteraz tu bolo zistených viac ako 900 druhov rastlín (z toho 22 druhov západokarpatských endemitov, 14 karpatských endemitov a jeden miestny endemit – jarabina Margittaiho). Pestré je aj živočíšstvo. Žije tu viac ako 30 druhov cicavcov, 118 druhov vtákov a vyše 2500 druhov hmyzu.
Človek svojou činnosťou ovplyvnil toto územie v minulosti najmä pasením oviec, dobytka a ťažbou dreva. V súčasnosti sú to najmä aktivity cestovného ruchu. Najnavštevovanejšou časťou národného parku je dolina Vrátna, prístupná od Terchovej, odkiaľ vedie aj sedačková lanovka až na hlavný hrebeň Krivánskej Fatry. Najvyššie položenou chatou v pohorí je Chata pod Chlebom (1423 m). Ďalšie dve turistické chaty sú Chata pod Suchým a Chata na Kľačianskej Magure. Najčastejšími východiskami pre pešie túry sú obce Strečno, Turčianske Kľačany aZázrivá, ale aj autokemping Trusalová pri obci Turany.
Územie Národného parku Malá Fatra bolo vyhlásené za chránené vtáčie územie a zároveň územie európskeho významu. Nachádza sa tu 30 maloplošných chránených území:
14 národných prírodných rezervácií:
Chleb (Terchová, Šútovo, Turany; 412,87 ha; jedna z najkrajších častí pohoria, vrcholová časť kopca Chleb (1647 m) a časť Veľkého Kriváňa (1709 m)).
Hrabinka (Turany; 0,4 ha; typické slatinné rašelinisko s výskytom ohrozených druhov - rosičky anglickej a páperca nízkeho i ojedinelej ostrice oblastnej)
Zdroje:
Prírodné krásy Slovenska, Národné parky, Ján Lacika, Kliment Ondrejka, DAJAMA 2009
Malá Fatra, útulná hradba Turčianskej záhradky; Združenie Malá Fatra, 2008
http://www.npmalafatra.skhttp://uzemia.enviroportal.sk
Pohorie Malá Fatra sa rozprestiera na severozápade Slovenska, v severozápadnej časti Západných Karpát. Je štvrtým najvyšším pohorím na Slovensku. Rieka Váh ju rozdeľuje na dve časti – na juh od jej toku je Lúčanská Malá Fatra a na sever Krivánska Malá Fatra. V roku 1967 bola Malá Fatra pre svoje prírodné hodnoty vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť a v roku 1988 sa stala národným parkom, ktorý zaberá plochu 22 630 ha. Jeho ochranné pásmo má o niečo väčšiu rozlohu, presne 23 262 ha. Malá Fatra vytvára prirodzenú hranicu medzi tromi historickými regiónmi – Turcom, Oravou a Horným Považím. Svojím územím zasahuje do štyroch okresov (Dolný Kubín, Martin, Žilina a Ružomberok) a do katastrov 14 obcí. Národný park Malá Fatra nekopíruje celé územie rovnomenného pohoria, ale týka sa len severovýchodnej Krivánskej Malej Fatry.
Malá Fatra je jadrové pohorie tvorené starobylými vyvrelinami zemského jadra. Medzi Vrútkami a Strečnom vytvoril Váh meandrovitú prielomovú dolinu, v ktorej vyniká najmä Domašínsky meander. Od prielomu Váhu sa strmo dvíha Krivánska Fatra k prvému vrchu Suchý (1468 m), pokračuje dvojica najvyšších vrchov Malej Fatry – Veľký Kriváň (1709 m) a Malý Kriváň (1671 m), za nimi masívny Chleb (1646 m). Severnej časti dominujú vrchy Veľký Rozsutec (1610 m) – jeden z najkrajších vrchov Slovenska, Stoh (1607 m) a Malý Rozsutec (1343 m). Na severnej strane Veľkého Rozsurca sú turistami hojne navštevované tiesňavy nazvané Diery, ktoré pripomínajú doliny v Slovenskom raji. Horná časť doliny Varínky, nazývaná Vrátna je olemovaná vysokými horskými chrbtami. Celé územie národného parku je odvodňované potokmi patriacimi do povodia Váhu. Na Šútovskom potoku sa vytvoril Šútovský vodopád, najvyšší vodopád Malej Fatry s výškou 38 m. Krasové oblasti sú bohaté na minerálne pramene. Les pokrýva až 83 % celkovej rozlohy národného parku. Prevládajú zmiešané lesy s prevahou buka. Doteraz tu bolo zistených viac ako 900 druhov rastlín (z toho 22 druhov západokarpatských endemitov, 14 karpatských endemitov a jeden miestny endemit – jarabina Margittaiho). Pestré je aj živočíšstvo. Žije tu viac ako 30 druhov cicavcov, 118 druhov vtákov a vyše 2500 druhov hmyzu.
Človek svojou činnosťou ovplyvnil toto územie v minulosti najmä pasením oviec, dobytka a ťažbou dreva. V súčasnosti sú to najmä aktivity cestovného ruchu. Najnavštevovanejšou časťou národného parku je dolina Vrátna, prístupná od Terchovej, odkiaľ vedie aj sedačková lanovka až na hlavný hrebeň Krivánskej Fatry. Najvyššie položenou chatou v pohorí je Chata pod Chlebom (1423 m). Ďalšie dve turistické chaty sú Chata pod Suchým a Chata na Kľačianskej Magure. Najčastejšími východiskami pre pešie túry sú obce Strečno, Turčianske Kľačany a Zázrivá, ale aj autokemping Trusalová pri obci Turany.
Územie Národného parku Malá Fatra bolo vyhlásené za chránené vtáčie územie a zároveň územie európskeho významu. Nachádza sa tu 30 maloplošných chránených území:
14 národných prírodných rezervácií:
10 prírodných rezervácií:
5 prírodných pamiatok:
1 chránený areál:
„NAJ“ Národného parku Malá Fatra:
- najvyšší vrch je Veľký Fatranský Kriváň (1709 m n. m.).
- najznámejším vrchom je Veľký Rozsutec (1609 m n. m.), ktorý je zároveň v znaku Správy NP Malá Fatra.
- najnižší bod je na sútoku Hradského potoka a Váhu (358 m n.m.).
- najdlhšou riekou v ochrannom pásme je Varínka, ktorá dosahuje dĺžku 24,7 km.
- najvyšším vodopádom je Šútovský vodopád s výškou 38 m.
Zdroje: Prírodné krásy Slovenska, Národné parky, Ján Lacika, Kliment Ondrejka, DAJAMA 2009 Malá Fatra, útulná hradba Turčianskej záhradky; Združenie Malá Fatra, 2008 http://www.npmalafatra.sk http://uzemia.enviroportal.sk