Miesto konania súdu s pomocníkmi Alžbety Bátoriovej vás pozýva spoznať svoju históriu.
S rodom Thurzovcov sa spája najvýznamnejšia pamiatka Bytče – zámocký areál s renesančným palácom, Sobášnym palácom a ďalšími budovami, patril vo svojej dobe k najvýznamnejším a architektonicky najpôsobivejším feudálnym sídlam na Slovensku, od roku 1970 je národnou kultúrnou pamiatkou.
S Bytčianskym zámkom je spojené aj meno Juraja Jánošíka, ktorý tu slúžil ako vojak strážneho oddielu a zoznámil sa s tu s uväzneným vodcom zbojníckej družiny Tomášom Uhorčíkom. Po ňom Jánošík neskôr prebral velenie a stal sa hrdinom, ktorý „bohatým bral a chudobným dával“. V roku 1713 ho však chytili, odsúdili na smrť a popravili v Liptovskom Mikuláši.
Bytčiansky zámok sa stal miestom posledného súdu s údajnými pomocníkmi Alžbety Bátoriovej „krvavej grófky z Čachtického hradu“, ktorá je pokladaná za najznámejšiu masovú vrahyňu v slovenských a maďarských dejinách. 7. januára 1611 bol nad Jánom Ujvárim (Fickom), Helenou Jóovou a Dorotou Semtéšovou vynesený rozsudok smrti práve v múroch Bytčianskeho zámku. Sama Alžbeta Bátoriová pre svoj urodzený pôvod pred súdom nikdy nestála a vinu jej nedokázali. Zomrela v roku 1614 v zajatí svojho Čachtického hradu. Všetky dôkazy a priznania boli získané mučením a najviac legiend okolo jej osoby vznikalo až po jej smrti. Preto ťažko hovoriť o ich hodnovernosti. Jej životný príbeh je však dodnes fascinujúci a stal sa základom pre množstvo literárnych a filmových diel.
V súčasnosti slúži hlavná budova Bytčianskeho zámku ako sídlo Štátneho oblastného archívu a Sobášny palác je prístupný verejnosti ako výstavný priestor Považského múzea.
S rodom Thurzovcov sa spája najvýznamnejšia pamiatka Bytče – zámocký areál s renesančným palácom, Sobášnym palácom a ďalšími budovami, patril vo svojej dobe k najvýznamnejším a architektonicky najpôsobivejším feudálnym sídlam na Slovensku, od roku 1970 je národnou kultúrnou pamiatkou.
S Bytčianskym zámkom je spojené aj meno Juraja Jánošíka, ktorý tu slúžil ako vojak strážneho oddielu a zoznámil sa s tu s uväzneným vodcom zbojníckej družiny Tomášom Uhorčíkom. Po ňom Jánošík neskôr prebral velenie a stal sa hrdinom, ktorý „bohatým bral a chudobným dával“. V roku 1713 ho však chytili, odsúdili na smrť a popravili v Liptovskom Mikuláši.
Bytčiansky zámok sa stal miestom posledného súdu s údajnými pomocníkmi Alžbety Bátoriovej „krvavej grófky z Čachtického hradu“, ktorá je pokladaná za najznámejšiu masovú vrahyňu v slovenských a maďarských dejinách. 7. januára 1611 bol nad Jánom Ujvárim (Fickom), Helenou Jóovou a Dorotou Semtéšovou vynesený rozsudok smrti práve v múroch Bytčianskeho zámku. Sama Alžbeta Bátoriová pre svoj urodzený pôvod pred súdom nikdy nestála a vinu jej nedokázali. Zomrela v roku 1614 v zajatí svojho Čachtického hradu. Všetky dôkazy a priznania boli získané mučením a najviac legiend okolo jej osoby vznikalo až po jej smrti. Preto ťažko hovoriť o ich hodnovernosti. Jej životný príbeh je však dodnes fascinujúci a stal sa základom pre množstvo literárnych a filmových diel.
V súčasnosti slúži hlavná budova Bytčianskeho zámku ako sídlo Štátneho oblastného archívu a Sobášny palác je prístupný verejnosti ako výstavný priestor Považského múzea.
Zdroje textov :
www.bytca.sk
http://sk.wikipedia.org/wiki/Alžbeta_Bátoriová
http://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Jánošík
http://pmza.sk