Vyníma sa na skalnatom brale v mieste, kde Váh opúšťa Turiec, povyše hradu Strečno. Patril k sústave hradov, ktoré v 13. storočí plnili strážnu funkciu aj úlohy mýtnej stanice. Pred vystavaním novšieho hradu Strečno, sa Starý hrad nazýval Varín. Prvýkrát sa pod týmto názvom spomína v roku 1267. Od roku 1384 ho už poznáme ako Starý hrad. Spočiatku patril kráľovi, neskôr Balašovcom, ktorým ho odobral Matúš Čák Trenčiansky. V 15. storočí začali na hrade hospodáriť Pongrácovci. V priebehu 17. storočia si Pongrácovci, hoci už mali dva kaštiele v okolí, Starý hrad naďalej ponechali a starali sa o jeho údržbu, rozšírenie a vybavenie. Hrad im svojou neprístupnosťou poskytoval bezpečné útočište. Do začiatku 18. storočia na hrade slúžila stála vojenská posádka. Po jej odchode začal hrad pustnúť a chátrať.
Prístup na hrad je napr. zo Strečna po asi hodinu trvajúcej prechádzke. Z hradu je však unikátny výhľad na Domašínsky meander Váhu a Strečniansky priesmyk, preto ho určite nemôžete obísť. Domašínsky meander Váhu je od roku 1978 prírodnou pamiatkou s rozlohou 80,4 ha, ojedinelou v Západných Karpatoch. Nachádzajú sa tu povesťami opradené pozostatky brál Margita a Besná, ktoré boli v minulosti nebezpečné najmä pre pltníkov splavujúcich Váh.
Starý hrad je aj národnou prírodnou rezerváciou. Nachádza sa v oblasti, kde rieka Váh pretína Malú Fatru. Jej územie sa rozprestiera na západnom úpätí vrchu Plešel (980,8 m n. m.) smerom k Váhu až k zrúcanine Starý hrad na rozlohe 85,42 ha. Predmetom ochrany sú prirodzené lesné spoločenstvá dubovo-bukového a bukového lesného vegetačného stupňa Malej Fatry s výskytom jedle a borovice. Vyskytujú sa tu kriticky ohrozené druhy bezstavovcov.
Vyníma sa na skalnatom brale v mieste, kde Váh opúšťa Turiec, povyše hradu Strečno. Patril k sústave hradov, ktoré v 13. storočí plnili strážnu funkciu aj úlohy mýtnej stanice. Pred vystavaním novšieho hradu Strečno, sa Starý hrad nazýval Varín. Prvýkrát sa pod týmto názvom spomína v roku 1267. Od roku 1384 ho už poznáme ako Starý hrad. Spočiatku patril kráľovi, neskôr Balašovcom, ktorým ho odobral Matúš Čák Trenčiansky. V 15. storočí začali na hrade hospodáriť Pongrácovci. V priebehu 17. storočia si Pongrácovci, hoci už mali dva kaštiele v okolí, Starý hrad naďalej ponechali a starali sa o jeho údržbu, rozšírenie a vybavenie. Hrad im svojou neprístupnosťou poskytoval bezpečné útočište. Do začiatku 18. storočia na hrade slúžila stála vojenská posádka. Po jej odchode začal hrad pustnúť a chátrať.
Prístup na hrad je napr. zo Strečna po asi hodinu trvajúcej prechádzke. Z hradu je však unikátny výhľad na Domašínsky meander Váhu a Strečniansky priesmyk, preto ho určite nemôžete obísť. Domašínsky meander Váhu je od roku 1978 prírodnou pamiatkou s rozlohou 80,4 ha, ojedinelou v Západných Karpatoch. Nachádzajú sa tu povesťami opradené pozostatky brál Margita a Besná, ktoré boli v minulosti nebezpečné najmä pre pltníkov splavujúcich Váh.
Starý hrad je aj národnou prírodnou rezerváciou. Nachádza sa v oblasti, kde rieka Váh pretína Malú Fatru. Jej územie sa rozprestiera na západnom úpätí vrchu Plešel (980,8 m n. m.) smerom k Váhu až k zrúcanine Starý hrad na rozlohe 85,42 ha. Predmetom ochrany sú prirodzené lesné spoločenstvá dubovo-bukového a bukového lesného vegetačného stupňa Malej Fatry s výskytom jedle a borovice. Vyskytujú sa tu kriticky ohrozené druhy bezstavovcov.
Zdroje: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, Štefan Pisoň, Osveta 1973 Hrady, Najkrajšie zrúcaniny, Daniel Kollár, Jaroslav Nešpor, DAJAMA, 2007 http://www.slovakia.travel http://zilina.sme.sk/c/5476384/stary-hrad-okuste-caro-stredoveku-v-zrucanine.html http://sk.wikipedia.org/wiki/Národná_prírodná_rezervácia_Starý_hrad http://uzemia.enviroportal.sk