Vďaka nezvyčajnej rozmanitosti patria k najzaujímavejším pramenistým útvarom v Európe.
Predstavujú opustený lom niekoľko sto metrov severne od obce Bešeňová na ploche 3,18ha. V roku 1951 boli vyhlásené za prírodnú pamiatku.
Bešeňovské travertíny, to sú Červené terasy, travertínová skalka nazvaná Kaplnka, Bazén – pramenný travertínový kráter nad nivou Váhu, ale aj Biele terasy, dnes už s odumretým travertínom. Zemito-sadrovcové a železité minerálne pramene tu od konca treťohôr vytvorili kaskády a terasy rôzne sfarbené látkami, ktoré priniesli na povrch a dodávajú im krásny živý lesk. Pramene vyvierajú na križovatkách okrajovej zlomovej línie medzi Chočskými vrchmi a Liptovskou kotlinou.
Práve Červené terasy sú mimoriadne pestro sfarbené, pretože ich sýtia minerálne pramene obsahujúce železo. Travertín hýri farbami od takmer bielej, cez žltú, pomarančovú až po rumelkovo červenú, prípadne hnedú. V zime je obsah železa vyšší, v suchom lete je kaskáda zasa svetlejšia.
Tvorba bieleho travertínu ustala v 70-tych rokoch 20. storočia, kedy tu bol vykonaný hydrogeologický vrt. Vinou tohto zásahu zanikli minerálne pramene, terasa vyschla a travertín nadobudol sivý odtieň.
Ťažbu kameňa v tomto bývalom kameňolome zastavili, aby sa zachoval vzácny fenomén nachádzajúci sa na jeho okraji tzv. Kaplnka, na ktorom si bešeňovský travertín možno pozrieť v plnej kráse. Zaujímavosťou je, že zlatožlté dosky bešeňovského travertínu zdobia napríklad budovu Univerzity Komenského v Bratislave alebo Palác národov vo švajčiarskej Ženeve.
Predstavujú opustený lom niekoľko sto metrov severne od obce Bešeňová na ploche 3,18ha. V roku 1951 boli vyhlásené za prírodnú pamiatku.
Bešeňovské travertíny, to sú Červené terasy, travertínová skalka nazvaná Kaplnka, Bazén – pramenný travertínový kráter nad nivou Váhu, ale aj Biele terasy, dnes už s odumretým travertínom. Zemito-sadrovcové a železité minerálne pramene tu od konca treťohôr vytvorili kaskády a terasy rôzne sfarbené látkami, ktoré priniesli na povrch a dodávajú im krásny živý lesk. Pramene vyvierajú na križovatkách okrajovej zlomovej línie medzi Chočskými vrchmi a Liptovskou kotlinou.
Práve Červené terasy sú mimoriadne pestro sfarbené, pretože ich sýtia minerálne pramene obsahujúce železo. Travertín hýri farbami od takmer bielej, cez žltú, pomarančovú až po rumelkovo červenú, prípadne hnedú. V zime je obsah železa vyšší, v suchom lete je kaskáda zasa svetlejšia.
Tvorba bieleho travertínu ustala v 70-tych rokoch 20. storočia, kedy tu bol vykonaný hydrogeologický vrt. Vinou tohto zásahu zanikli minerálne pramene, terasa vyschla a travertín nadobudol sivý odtieň.
Ťažbu kameňa v tomto bývalom kameňolome zastavili, aby sa zachoval vzácny fenomén nachádzajúci sa na jeho okraji tzv. Kaplnka, na ktorom si bešeňovský travertín možno pozrieť v plnej kráse. Zaujímavosťou je, že zlatožlté dosky bešeňovského travertínu zdobia napríklad budovu Univerzity Komenského v Bratislave alebo Palác národov vo švajčiarskej Ženeve.
Zdroje: Prírodné krásy Slovenska, Kamene, Mária Bizubová, DAJAMA, 2008 www.besenova.sk http://uzemia.enviroportal.sk