Niekdajší najvyššie položený stredoveký hrad na Slovensku (999 m n.m.).
Zostatky Liptovského hradu sa nachádzajú na vrchu Sestrč v Chočských vrchoch v katastri Liptovskej Sielnice. Hrad bol postavený v 13. storočí na mieste slovanského hradiska a zničený v 15. storočí. Dnes sa tu nachádzajú verejnosti prístupné postupne konzervované ruiny hradu.
Pravdepodobne už od 12. storočia bol Liptov spravovaný zvolenskými županmi, ale po rozpade starej zvolenskej veľkožupy (r. 1340) sa vytvorili nové správne celky – Turčianska župa so sídlom na Znievskom hrade, Oravská župa so sídlom na Oravskom hrade, Zvolenská župa so sídlom na Pustom hrade a samotná Liptovská župa, ktorú reprezentovalo sídlo na Sestrči, čiže Liptovský hrad. Odvtedy bol viackrát zničený, znova rozšírený až kým ho Matej Korvín nedal v roku 1474 zdemolovať. Jeho pomenovanie je odvodené od kraja Liptov, ale známy bol pod viacerými názvami (Veľký hrad, Liptov, Sielnický hrad). Hrad bol vybudovaný ako útočistný, vojenský a medzi jeho hlavné funkcie patrilo stráženie dvoch obchodných ciest na Oravu a do Poľska.
Zostatky Liptovského hradu sa nachádzajú na vrchu Sestrč v Chočských vrchoch v katastri Liptovskej Sielnice. Hrad bol postavený v 13. storočí na mieste slovanského hradiska a zničený v 15. storočí. Dnes sa tu nachádzajú verejnosti prístupné postupne konzervované ruiny hradu.
Pravdepodobne už od 12. storočia bol Liptov spravovaný zvolenskými županmi, ale po rozpade starej zvolenskej veľkožupy (r. 1340) sa vytvorili nové správne celky – Turčianska župa so sídlom na Znievskom hrade, Oravská župa so sídlom na Oravskom hrade, Zvolenská župa so sídlom na Pustom hrade a samotná Liptovská župa, ktorú reprezentovalo sídlo na Sestrči, čiže Liptovský hrad. Odvtedy bol viackrát zničený, znova rozšírený až kým ho Matej Korvín nedal v roku 1474 zdemolovať. Jeho pomenovanie je odvodené od kraja Liptov, ale známy bol pod viacerými názvami (Veľký hrad, Liptov, Sielnický hrad). Hrad bol vybudovaný ako útočistný, vojenský a medzi jeho hlavné funkcie patrilo stráženie dvoch obchodných ciest na Oravu a do Poľska.
Zdroje: http://www.hrady.sk www.kalameny.sk