Vodná elektráreň zabezpečovala pohon pre unikátnu Ľubochniansku lesnú železnicu.
V rokoch 1903 – 1904 bola na rieke Ľubochnianke postavená vodná elektráreň, aby poháňala úzkorozchodnú lesnú železnicu. Keďže Ľubochňa bola kúpeľným mestečkom, elektrifikácia trate bola logickým riešením, ako zachovať pre kúpeľných hostí čisté ovzdušie. Elektrina zároveň poháňala pílu, osvetľovala obec i kúpele. Voda k elektrárni bola privádzaná prívodným kanálom, dlhým 492 m. Hydrocentrála vznikla na mieste bývalého hámra na spracovanie surového železa z vysokej pece v Liptovskom Hrádku. Železo sem dopravovali na pltiach aj vozoch. Hámor slúžil svojmu účelu v rokoch 1806-1867 a stavitelia využili jeho prívodný vodný kanál pri stavbe vodnej elektrárne. Ľubochnianska lesná železnica zefektívnila dopravu dreva na pílu, k pltiam na Váhu a neskôr aj k trati Košicko-bohumínskej železnice. Slúžila nielen na prepravu dreva, ale príležitostne aj na dopravu turistov a kúpeľných hostí. Trať bola dobre vyspádovaná, takže na dopravu dreva stačilo pustiť vlak dole kopcom samospádom. Napriek špeciálne školeným brzdárom a ich každodennej praxi občas dochádzalo k situáciám, že vozne vybehli z trate. V roku 1954 dĺžka elektrifikovanej trate dosiahla 28km. Elektrofikovaná trať lesnej železnice s vlastnou hydroelektrárňou bola v tom čase unikátom v celej strednej Európe.
Po 2. svetovej vojne začalo zariadenie chátrať a v roku 1966 bola trať úplne zrušená. Jej oprava by si vyžiadala veľké investície a vďaka lacnej rope sa zdalo, že efektívnejšie je využívať nákladnú automobilovú dopravu. V roku 1993 sa hydroelektráreň podarilo zrekonštruovať a práve v jej priestoroch je zobrazená celá jej história. Príďte sa presvedčiť!
V rokoch 1903 – 1904 bola na rieke Ľubochnianke postavená vodná elektráreň, aby poháňala úzkorozchodnú lesnú železnicu. Keďže Ľubochňa bola kúpeľným mestečkom, elektrifikácia trate bola logickým riešením, ako zachovať pre kúpeľných hostí čisté ovzdušie. Elektrina zároveň poháňala pílu, osvetľovala obec i kúpele. Voda k elektrárni bola privádzaná prívodným kanálom, dlhým 492 m. Hydrocentrála vznikla na mieste bývalého hámra na spracovanie surového železa z vysokej pece v Liptovskom Hrádku. Železo sem dopravovali na pltiach aj vozoch. Hámor slúžil svojmu účelu v rokoch 1806-1867 a stavitelia využili jeho prívodný vodný kanál pri stavbe vodnej elektrárne. Ľubochnianska lesná železnica zefektívnila dopravu dreva na pílu, k pltiam na Váhu a neskôr aj k trati Košicko-bohumínskej železnice. Slúžila nielen na prepravu dreva, ale príležitostne aj na dopravu turistov a kúpeľných hostí. Trať bola dobre vyspádovaná, takže na dopravu dreva stačilo pustiť vlak dole kopcom samospádom. Napriek špeciálne školeným brzdárom a ich každodennej praxi občas dochádzalo k situáciám, že vozne vybehli z trate. V roku 1954 dĺžka elektrifikovanej trate dosiahla 28km. Elektrofikovaná trať lesnej železnice s vlastnou hydroelektrárňou bola v tom čase unikátom v celej strednej Európe.
Po 2. svetovej vojne začalo zariadenie chátrať a v roku 1966 bola trať úplne zrušená. Jej oprava by si vyžiadala veľké investície a vďaka lacnej rope sa zdalo, že efektívnejšie je využívať nákladnú automobilovú dopravu. V roku 1993 sa hydroelektráreň podarilo zrekonštruovať a práve v jej priestoroch je zobrazená celá jej história. Príďte sa presvedčiť!
Zdroje: Technické pamiatky, Ladislav Mlynka, Katarína Haberlandová, DAJAMA, 2007 http://monikahomolova.blog.sme.sk/c/158915/Hydroelektraren-v-Lubochni.html http://lzlm.wbl.sk/