Venovaná dielu jedného zo zakladateľov slovenského moderného umenia. Ľudovít Fulla (1902, Ružomberok – 1980, Bratislava) študoval na súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave a na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe. Po roku 1927 pôsobil pedagogicky na Slovensku. Spolupráca s Mikulášom Galandom priniesla prvý a jediný manifest slovenského moderného maliarstva s názvom Súkromné listy Fullu a Galandu (1930 – 1932). Za obraz Pieseň a práca získal v roku 1937 Grand Prix na svetovej výstave v Paríži. V rokoch 1949 – 1952 pôsobil ako vedúci oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva na novozaloženej Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odkiaľ z politických dôvodov odišiel. Od roku 1962 žil a tvoril v Ružomberku. Venoval sa maliarstvu, grafike, kresbe, typografii a scénografii, ako aj knižnej ilustrácii, gobelínom a monumentálnym prácam pre architektúru. Bol jedným z najvýznamnejších a najosobitejších umelcov 20. storočia. Veľkú časť svojho výtvarného diela, venoval štátu. Tento dar obsahoval spolu 548 diel, ktoré sa stali akousi protihodnotou za postavenie vlastného múzea. Galéria bola verejnosti sprístupnená v roku 1969 a sám umelec v nej prežil posledné roky svojho života. Verejnosti sprístupnený je aj jeho ateliér a obývacie priestory.
Budova galérie bola postavená podľa projektu Martina Kusého. Slúži ako multifunkčný priestor nielen pre stálu expozíciu a krátkodobé výstavy, ale aj na rôzne kultúrne a spoločenské aktivity: prednášky, besedy, tvorivé dielne, premietanie filmov alebo koncerty pre všetky vekové kategórie. Okrem budovy galérie patrí do správy Slovenskej národnej galérie aj Fullova hrobka z dielne rovnakého architekta. Obe budovy sú poňaté ako moderné betónové stavby, čo je zaujímavé, keďže Ľudovít Fulla bol počas života skôr konzervatívny.
Venovaná dielu jedného zo zakladateľov slovenského moderného umenia. Ľudovít Fulla (1902, Ružomberok – 1980, Bratislava) študoval na súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave a na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe. Po roku 1927 pôsobil pedagogicky na Slovensku. Spolupráca s Mikulášom Galandom priniesla prvý a jediný manifest slovenského moderného maliarstva s názvom Súkromné listy Fullu a Galandu (1930 – 1932). Za obraz Pieseň a práca získal v roku 1937 Grand Prix na svetovej výstave v Paríži. V rokoch 1949 – 1952 pôsobil ako vedúci oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva na novozaloženej Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odkiaľ z politických dôvodov odišiel. Od roku 1962 žil a tvoril v Ružomberku. Venoval sa maliarstvu, grafike, kresbe, typografii a scénografii, ako aj knižnej ilustrácii, gobelínom a monumentálnym prácam pre architektúru. Bol jedným z najvýznamnejších a najosobitejších umelcov 20. storočia. Veľkú časť svojho výtvarného diela, venoval štátu. Tento dar obsahoval spolu 548 diel, ktoré sa stali akousi protihodnotou za postavenie vlastného múzea. Galéria bola verejnosti sprístupnená v roku 1969 a sám umelec v nej prežil posledné roky svojho života. Verejnosti sprístupnený je aj jeho ateliér a obývacie priestory.
Budova galérie bola postavená podľa projektu Martina Kusého. Slúži ako multifunkčný priestor nielen pre stálu expozíciu a krátkodobé výstavy, ale aj na rôzne kultúrne a spoločenské aktivity: prednášky, besedy, tvorivé dielne, premietanie filmov alebo koncerty pre všetky vekové kategórie. Okrem budovy galérie patrí do správy Slovenskej národnej galérie aj Fullova hrobka z dielne rovnakého architekta. Obe budovy sú poňaté ako moderné betónové stavby, čo je zaujímavé, keďže Ľudovít Fulla bol počas života skôr konzervatívny.
Zdroje: www.ruzomberok.eu www.sng.sk